среда, 2 февраля 2011 г.

Գրելու կենսաբանական պահանջ

***

Պոեզիայի ամեն չստացված ակտ
ինքնակերության միտում ունի,
երբ չգրված տողից հետո
անուժ կանգնում ես բառերի առաջ
ու փորձում թաքցնել ցնցումը մարմնիդ...

Երբ երկու ձեռքով չի ծածկվում մերկությունդ...
Երբ ջրով լցված փուչիկի պես ծանր ես թռչում...
Երբ ազատագրվել ես ուզում քեզանից..

Ինչ լիքն է աշխարհը գրելուց առաջ,
ինչ քաղցր է բռնաբարվող բառը դիմադրում,
ինչ տաք է ամենը պոեզիայի կեսին...
Ինչ դատարկ է աշխարհը հեշտանքից հետո...

3 комментария:

Unknown комментирует...

Da zdrastvuet tot tknank ot kotoroy est tolku.....a ostalnoe vse xotba po potalku..


var field

Unknown комментирует...

no poezia eto osobi sluchay..
.

tut to li xotba po potalku,,,to li molba o chem to znachimom...

to li ananizm to li ponti

-----
eto toli mig - to li vechnost..

....
eto navernoe edinstvennoe intelektualnoemocionalnoe dushevnopolove snoshenie kotoroe dlitsya ne tak vechno kak proza -skajem---sekundi-----no pri konchenii dlitelnoe vozdestvie...

koroche ---esli po jiteyski...poezyu mojno bilo bi oxorekterezovats tak---

"neploxoy orgazm dlya dvatsatisekundnogo seksa"

xotya sut vergo dela mojet bits namnogo velichestvenney (depending on the case).

DrG комментирует...

Լավն էր 4-4-4-ի 5-3-4 տարբերակը:)